V prvom rade si musí uvedomiť, že keď uráža svoju vlasť, znevažuje tým aj pamiatku svojich predkov. To už môže rovno tancovať na ich hroboch. Mnohí ľudia si pletú pojmy vlasť a štát. Keď je v štáte zlá hospodárska situácia, aj naša vlasť je pre nich automaticky diera, odpad a všetci, čo tu ostali, sú úbožiaci. Ja si, práve naopak, myslím, že úbožiaci sú tí, ktorí odtiaľto utečú. Neustále budú nadávať na to, ako sa tu hrozne žije a aká je tu bieda, ale neurobia nič preto, aby to zmenili. Radšej ako zbabelci utečú do zahraničia, ba niektorí sa aj poangličtia, len aby ich neprenasledovala tá odporná známka hanby, to, že sú Slováci.
Prečo vlastne tak veľmi obdivujú západný svet pod krídlami USA? Pre ich hospodársku situáciu? Pretože sú bohatší? Z tohto pohľadu mi vyplýva, že títo ľudia dychtia len po peniazoch a nemajú cit pre duchovno a kultúru. Neverím, že USA je taká úžasná krajina a angličtina taká úžasná reč, aby ju zbožňovala polovica sveta. Nie je predsa možné, aby malo ľudstvo tak jednotný vkus. Je to vidno už len v tom, aké majú ľudia rôzne chute. Jednému chutí syr. Druhému nie. Jednému chutí mäso. Druhému nie! Preto neverím, že sa toľkým ľuďom páči angličtina pre svoju krásu…
Príde mi to skôr ako syndróm davovej psychózy. Koľkokrát sa vám stalo, že ste čakali na prechode? Niekto vykročil a vy ste bez obzretia vykročili za ním. Rovnako je to podľa mňa aj s vkusom mladých ľudí. Podľahnú skupine. Nevzopnú sa. Na každom rohu na nich číha angličtina. Odmalička je im tento jazyk vtĺkaný do hláv. Slabí ľudia sa len nechajú unášať prúdom a nevytvoria si vlastný názor. Budú sa hnať za tým, čo je moderné. Ale nebudú hľadať to, čo by sa im mohlo naozaj páčiť! A teda potláčať svoje vlastné psyché.
A pýtam sa: Majú američania také zvyky a tradície, aké máme my na Slovensku? Majú američania také bohatstvo ľudovej slovesnosti, ako máme my? Majú američania také bohaté kultúrnohistorické dedičstvo ako my? Veď my, Slováci, sme tými, ktorí si dokázali už v 4. storočí dokázali presadiť svoj jazyk ako 9. liturgický jazyk po latinčine, gréčtine a hebrejčine. Nebola to angličtina. NÁŠ panovník Svätopluk I. bol kandidátom na cisára. Najvyššieho panovníka vtedajšieho sveta! My sme dokázali takmer 1000 rokov vydržať pod ťarchou maďarizácie a germanizácie a aj napriek tomu si udržať národnú identitu. Dokázali sme čeliť a vzbudiť strach v našom susedovi, franskej ríši, najsilnejšej krajine vtedajšieho sveta. Už nehovorím o tom, že naša reč je príbuzná s jazykom minojského lineárneho písma A, čo značí jej ohromnú starobilosť.
No a akí sú američania? Treba si uvedomiť, že osídľovatelia ameriky boli zväčša väzni, zločinci a utečenci z Európy, ktorí sa nehanbili schovať, len odísť do nového sveta. Vyvraždili pôvodné obyvateľstvo svojej vlasti (nemôžem hovoriť o vlasti, pretože nie je ich, napriek tomu, ako hrdo a naduto ju tak prezentujú) a úsídlili sa na ich územiach. A pretrváva to doteraz. Ak sa v amerike človek dostane do ťažkostí, nikto mu nepomôže a ostane celkom sám. Všetci tam myslia len na seba. A od takéhoto národu si máme brať vzor? Toto chceme, aby nasledovali naše deti? Nie.
Treba v našich deťoch budovať úctu v Slovensko a všetko Slovenské. Pretože na Slovensku sa uchovali skutočné hodnoty ako láska, priateľstvo, porozumenie, prívetivosť, pohostinnosť, dobrosrdečnosť a aj obrovská múdrosť, narozdiel od tých amerických, ktorými sú chamtivosť, závisť, lenivosť a večné zvaľovanie svojich problémov na niekoho iného. Musíme si uvedomiť, že ako Slováci sme sa narodili a Slovákmi aj ostaneme.
Som hrozne hrdý na to, že som Slovák.
Zdroje:
Branko Hossa
Antonín Horák