Deň, ktorý zmenil svet

Autor: Peter Irimiáš | 1.4.2015 o 20:54 | Karma článku: 2,54 | Prečítané:  231x

Tento blog bude o dni, ktorý všetci nesieme vo svojich spomienkach. O dni, ktorý na dlhé roky zmenil svet. O dni, ktorý nebol až tak dávno. O jedenástom septembri roku 2001. Práve tento deň je totiž kľúčový k pochopeniu udalostí okolo nás, na Slovensku aj v zahraničí. Je to deň útoku na Ameriku, na údajnú baštu kapitalizmu, demokracie a rozvoja. Mojím cieľom je nájsť aspoň trochu uspokojivú odpoveď na otázku, prečo sa tento útok odohral a aký bol jeho širší historický kontext. Nebudem sa pritom spoliehať na to, čo napísali vševedúce slovenské médiá, ani na to, čo nabúchal nejaký blázon pod anonymnou prezývkou na internet. Budem vychádzať len z názorov vzdelaných ľudí, odborníkov vo svojich oblastiach.

Poďme si najprv pripomenúť, čo sa v ten deň stalo podľa oficiálnej verzie: 19 únoscov unieslo štyri dopravné lietadlá, letiace na vnútroštátnych linkách. Dve z týchto lietadiel narazili do veží Svetového Obchodného Centra, WTC1 a WTC2, známych tiež ako Dvojičky, v New Yorku. Tie sa po určitom čase zrútili, a neskôr spadla aj veža WTC7, do ktorej žiadne lietadlo nenarazilo. Tretie lietadlo narazilo do Pentagonu, Ministerstva obrany USA, a spôsobilo vážne škody. Vo štvrtom lietadle sa pasažieri pokúsili prevziať kontrolu a po boji s únoscami sa lietadlo zrútilo do poľa pri meste Shanksville v Pennsylvánii. Únoscovia boli islamský fundamentalisti z teroristickej skupiny Al-Káida, ktorý dobrovoľne zomreli, aby uškodili USA.

A teraz si poďme položiť logické otázky, ktoré nám vyplývajú z udalostí.

Otázka číslo 1: Vládny úrad NIST, ktorý viedol vyšetrovanie, priznal, že Dvojičky nespadli kvôli požiaru leteckého paliva, ale kvôli kancelárskemu požiaru, ktorý ním bol zahájený. Ako teda mohli dva obrovské mrakodrapy spadnúť len kvôli bežnému kancelárskemu požiaru, v ktorom horel len nábytok, papiere atď., keď ešte žiadna vysoká budova nespadla len pre požiar?

Otázka číslo 2: Ako mohli budovy spadnúť tak rýchlo, ako spadli? Veď južná veža vydržala len 56 minút a severná len necelú hodinu a trištvrte. Vzhľadom na veľkosť budov by sa dalo čakať, že vydržia horieť aspoň niekoľko hodín, nie?

Otázka číslo 3: Prečo budovy spadli tak "usporiadane"? Človek by očakával, že sa z nich postupne budú odlamovať kusy, budú z nich vypadávať, kolabovať budú časti budov. Potom to už konštrukcia nevydrží a  celá budova sa mohutne nakloní a spadne, pričom kusy z nej budú porozhadzované po obrovskej ploche a budú siahať do výšky niekoľkých desiatok metrov. Čo ale vidíme, je úhľadný pád celej budovy naraz, po ktorom z 415 metrovej budovy zostane kopa prachu vysoká sotva dve poschodia. Zvláštna anomália, nie?

Otázka číslo 4: Ako je možné, že americká protivzdušná obrana (NORAD) neurobila nič? Napriek tomu, že im bolo nahlásené zmiznutie lietadiel, oni ani len nepohli prstom. Ešte raz: V krajine s najsilnejšou armádou na svete, ktorej ročný rozpočet je deväťnásobkom HDP Slovenska, sú unesené 4 lietadlá a nestane sa nič. Pritom inokedy sú stíhačky vyslané aj pri tých najmenej závažných prípadoch.

Otázka číslo 5: Trafilo Pentagon lietadlo? Teraz si možno myslíte, že blúznim. Ale skúsme sa nad tým zamyslieť. Pentagon je jedna z najstráženejších budov sveta. Okná majú hrúbku niekoľko centimetrov a špeciálnu vrstvu na rozptylovanie laserových lúčov. Fotiť je zakázané aj na parkovisku, bezpečnostná prehliadka je samozrejmosť. A to sú len zverejnené veci. Tajných obranných systémov Pentagonu musí byť ešte omnoho viac. Tak ako sa mohlo lietadlo vôbec priblížiť? Ako to, že nebolo zachytené žiadnou kamerou, veď okolie sa nimi musí hemžiť. A ako je možné, že lietadlo zanechalo dieru, ktorá vyzerala ako po náraze ďaleko menšieho objektu? Na tieto otázky ešte nikto nenašiel uspokojivú odpoveď.

Čo nám z týchto otázok vyplýva? Že niečo nie je v poriadku. To nám ďalej potvrdzuje aj odmietavý postoj NIST k opätovnému vyšetreniu udalostí z tohoto dňa. Nechcem si myslieť, že vláda USA nariadila tento útok. Nechcem. Ale  budem si to myslieť skôr, než uverím oficiálnej rozprávke. Bol by som rád, keby niekto zmenil môj názor, ale minulosť je nezmeniteľná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?