Čo je pravda?

Autor: Peter Irimiáš | 6.12.2014 o 0:00 | Karma článku: 3,40 | Prečítané:  287x

Po celý život som si kládol mnoho otázok. Kde som? Kam smerujem? Prečo je to tak a nie inak? Spytoval som sa na všetko. Bol som považovaný za veľmi zvedavé dieťa. Až príliš. Aj v škole som sa zaujímal o všetko, okrem toho, o čo som sa mal. Dokázal som ľahšie ako ostatní vycítiť, kedy mi je predkladaná pravda a kedy len hanebné lži. Učiteľov som stále vytáčal, lebo som sa pýtal aj na veci, na ktoré sa pýtať nikto nemal. Táto vlastnosť so mnou zostala po celý môj život. Miestami neviem, či je to dar alebo prekliatie.

Snažím sa ju však cibriť doteraz. Všetky informácie, prebrané z médii a aj z blízkeho okolia, dôkladne analyzujem. Pri tom som dospel k mnohým zaujímavým skutočnostiam, ktoré ma takpovediac prinútili k založeniu tohto blogu. Ešte predtým, ako začnem písať trochu vecnejšie, by som rád predstavil niektoré svoje názory na to, čo to vlastne pravda je.

Pravda je základ všetkého. Pravda je, že 1 + 1 = 2. Bodka. O tom diskutovať nemožno, veď ako by aj mohlo byť pravdou niečo iné? Na takejto základnej pravde je vystavané všetko. Alebo v takej predstave vyrastáme a žijeme. Takmer všetko v nej do seba krásne zapadá a my si preto len zriedka uvedomíme, že môže ísť len o veľmi prešpekulovanú hru našich zmyslov. Pretože, ako si môžeme byť takí istí, že 1 + 1 = 2? No áno, odvetíte, vidíme jeden konár, vidíme druhý konár, priložíme ich k sebe, vidíme dva konáre. Jasné ako toto, čo možno popierať? Iba málokedy nás napadne, že toto všetko môže byť len zjednodušený spôsob, ako sa naša biedna myseľ (v porovnaní s rozmermi celého univerza) snaží pojať skutočnosť v celej jej nepojateľnosti. Že ide jedine o simplifikovaný model, zostavený z našich pár zmyslových vnemov. Veď si vezmime taký kruh. Pomerom jeho priemeru a obvodu je pí, iracionálne, teda donekonečna sa rozvíjajúce číslo. Tak ho chápu aritmetické jednotky našich mozgov. Lenže, pozrime sa na to z druhého konca: číslo rozvíjajúce sa do nekonečna? Nikdy nekončiaci sled čislic? A predsa kruh vidíme, pred nami narysovaný a definitívny.

Ak niečo ako pravda vôbec existuje, môže ísť o čosi tak zložité, že ani pri najtvrdšom a najvytrvalejšom úsilí ani na jeho podstatu neprídeme. Nie sme toho schopní, nie sme na to stavaní. Je tiež možné, že celý koncept pravdy nie je ničím viac než našou ilúziou, spravidla veľmi dobre slúžiacou k porozumeniu sveta okolo nás a súžitiu s jeho pravidlami. Vesmír je len súborom pre nás náhodne roztrúsených faktov, ktorým sa iba zúfalo a často neúspešne snažíme prikladať význam. Prirodzene, môže existovať akási vyššia sila, či dokonca viacero vyšších síl, ktoré všetko riadia a kontrolujú, no keďže sme ich neboli schopní popísať doteraz a dokonca sa ani zhodnúť na ich existencii, musia byť rovnako vzdialené. No v tom spočíva skutočná sloboda. V uvedomovaní si všetkých nejasností a v hľadaní aspoň približného zmyslu. Pravdaže, takáto sloboda je pre človeka extrémne namáhavou a jedine skutočne výnimočné mysle sú schopné ju dosiahnuť. 

Na druhej strane, ľudstvo, už od vzniku civilizácie, má za sebou dlhú a bohatú históriu jedincov, ktorí kŕmili hlad davov po pravde jej zjednodušenými, skreslenými a pre nich výhodnými verziami. Čo na tom, že miesto pravdy šlo často o jej presný opak, hlavné bolo, že masy už nemuseli tápať v neistote a konečne sa mohli zachytiť pevného bodu. A tak sa stalo, že po tisíce rokov, od Sumerov po 20. storočie, bola pravda len to, čo proklamovala vládnuca trieda. Čokoľvek iné bolo potlačené, bez ohľadu na dôkazy, bez ohľadu na názorovú diverzitu. Vznikli celé odvetvia založené na ničení pravdy, spôsobov na to boli obrovské množstvá.

Posledné storočie žijeme v slobodnej spoločnosti, máme právo sa slobodne vyjadriť a neomylnosť sa atribuuje len pár diktátorom alebo stranám v zvyčajne rozvojových krajinách. Dnes sa všetci snažia dostať čo najbližšie k pravde a nikto ich v tom neobmedzuje. Ľudia sa predháňajú v tom, kto objaví a publikuje hlbšiu pravdu a profitujeme z toho všetci. Obmeny týchto tvrdení počúvame každý deň od médií, politikov, či našich známych. No ja si kladiem otázku: Je to naozaj tak? Nie je veľká časť toho, čo považujeme za skutočnosť len sofistikovanou lžou na zakrytie pravdy, tak ako tomu bolo v minulosti? Len posledných pár rokov sa názorové spektrum ľudstva začína, najmä vďaka vynálezu internetu, skutočne rozširovať. Pravda začína byť vymaňovaná z rúk mocných a pribúdajú nové, alternatívne pohľady na veci. Človek musí takto viac premýšľať, no jeho zvýšená duševná aktivita je odmeňovaná omnoho väčšou mierou získanej slobody a nezávislosti. Už nikto, kto bol doteraz považovaný za autoritu, nemôže vyžadovať monopol na pravdu. Ktokoľvek, kto prehliadne lži takejto „autority“, ich môže behom pár sekúnd naťukať a nazdieľať s celým svetom. Preto som sa rozhodol založiť si tento blog, aby som pár skromných poznatkov mohol nazdieľať aj ja a snáď aspoň svojím nepatrným dielom prispel k poznaniu celej pravdy.

Informácie, ktoré sa tu dozviete, môžu niektorí ľudia považovať za zvláštne, iní za šokujúce a niektorí si budú myslieť, že sú to čisté výmysly. Chcem len, aby všetci vedeli, že všetko, čo uverejním, som viackrát podrobil kritickej analýze. Všetko, čo sem napíšem, je mojím úprimným názorom a mojím pevným presvedčením.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?